Deti s nami nemusia vždy súhlasiť

Mgr. Janka Gerberová, PhD. – psychologička a mama dvoch chlapcov. Psychológiu vyštudovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a neskôr absolvovala doktorandské štúdium na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy. Po skončení školy pracovala v poradni (Centrum pedagogicko-psychologickeho poradenstva a prevencie, Ba IV), kde sa venovala skupinovej prevencii na školách, ale tiež individuálnej práci s klientami – deťmi a ich rodičmi. Neskôr pracovala ako školský psychológ priamo na škole (Cambridge International School). Aktuálne sa zúčastňuje psychoterapeutického výcviku v KIP (katatýmna imaginatívna psychoterapia).

V Centre pre ženy Feminatal+ sa s ňou môžete stretnúť napríklad pri workshope prednáška a diskusia: Keď sa dieťa hnevá a Príprava na materstvo a šestonedelie.

Poznáte to tiež?

Veľmi sa mi uľavilo, keď som si uvedomila, že deti so mnou nemusia súhlasiť, keď rozhodujem a zadávam hranice. Frustrácia, že ma nerešpektujú a hnev, že odvrávajú, keď som povedala, že ideme domov a oni spustili svoje “Nie” – sa postupne vytrácajú. Samozrejme, že niekedy ma to vie stále neskutočne podráždiť až vytočiť, ale menej často. Je to pomerne jednoduché keď si rozdelíme úlohy:  

👉🏻 Úloha detí je reagovať tak ako sa v danej chvíli cítia.

👉🏻 Naša úloha je rozhodovať o pravidlách a tým určovať hranice – bez ohľadu na to akodieťa reaguje a či s nami súhlasí.


To, že dieťa vyjadrí svoj pocit k tomu, čo od neho chceme neznamená, že nás nerešpektuje. Hovorí to o jeho kontakte so sebou samým, s tým, čo chce. A keď mu to dovolíme – cítiť čo cítinebude jeho vzdor vždy taký silný. Samozrejme my sa držíme našej práce a hranicu nepustíme – ale vyjadríme porozumenie.

Ako to môže vyzerať v praxi po tom, čo dieťa vyjadrí svoj nesúhlas:

R: “Ty ešte nechceš ísť domov. Tak dobre ti tu je s kamošmi, chápem, že by si najradšej zostal” D: “Tak môžem zostať?
R: “Nie Miško, musíme už ísť. Rozumiem, že to je pre teba ťažké.”
Nečakajte ako odpoveď “Mami som tak rád, že mi rozumieš”.

Pravdepodobne bude dieťa ďalej nesúhlasiť, ale pôjde, alebo sa jeho odpor klasicky vystupňuje ešte viac. Niekedy musíme dieťa jednoducho zobrať preč.

Zvládnutie situácií

Určite však:

✅ klesne počet vystupňovaných situácií

pribudne zopár situácii, kedy dieťa pôjde ochotnejšie domov

✅ vám sa častejšie podarí zachovať si svoj pokoj
– môžeme si pripomenúť, že sme splnili našu úlohu a dieťa si len plní tú svoju 

✅ učíme naše dieťa,
– že je dôležité, že vie čo chce/má svoj názor
– že je v poriadku, keď sa cíti smutne/nahnevane, keď sú veci inak ako ono chce


My máme potrebu vysvetľovať svoje rozhodnutia, ale to často nie je nutné. Dieťa nepresvedčíme na svoju stranu, keď sa inak rozhodlo a ani nemusíme. Je tak málo o čom deti môžu naozaj rozhodovať, neberme im aj rozhodovanie nad ich vlastným prežívaním.